reklama

Polícia Vajnorská - v ríši divov.

Stretnutia so štátnou správou a úradmi bývajú nielen pre mňa väčšinou bolestivé. Strata času a nervov, mnohokrát bez požadovaného výsledku alebo s výsledkom, ktorý je „tvrdo vybojovaný" a zaplatený časom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (11)

Moja predstava o návšteve inštitúcii je taká, že mi bez dlhého čakania usmievavá pani za okienkom alebo stolom pomôže vyriešiť všetko kvôli čomu som prišiel. A vlastne, nemusí sa ani usmievať. Úsmev a dobrú náladu beriem ako bonus. Hlavne nech mi pomôže vybaviť čo potrebujem a nepokazí mi deň. Realita je väčšinou iná. Za priečinkami nachádzam ľudí večne naštvaných na celý svet a hlavne na to, že niekto od nich niečo chce a potrebuje, vychutnávajúcich si každé zaváhanie súpera (lepšie sa hodiaci výraz pre stránku).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Pred časom som si naplánoval predpokladanú nutnú návštevu úradov - polície na Vajnorskej ulici v Bratislave, alebo ako oficiálny názov hovorí - Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave III, kde som potreboval vybaviť niekoľko preukazov a formalít.

Obrnený trpezlivosťou a poznajúc slovenskú realitu som vstúpil do budovy. Podľa očakávania ma na vrátnici za sklom privítal závan socializmu vo forme večne namosúreného príslušníka. Ako som neskôr zistil, ten bol jediný, ktorý sa do budovy a jej atmosféry dajako nehodil.

Keďže som potreboval vybaviť štyri druhy dokumentov, cieľom mojej prvej misie bolo zistiť, čo presne potrebujem k tomu aby som si ich mohol odniesť. To že som po vstupe do prvých dverí stretol príjemnú policajtku, ktorá mi veľmi ochotne poradila a iniciatívne pomohla s tlačivami, som považoval za príjemnú náhodu. Keď sa však rovnaká situácia opakovala na všetkých troch miestach, na ktoré som vstúpil, zostal som v šoku. Všade ústretovosť, ochota a dobrá energia. V spojení s tým, že som nemusel obiehať fotografov a s tým, že som namiesto obiehania pôšt kvôli kolkom skočil do pokladne v budove a zaplatil čo bolo treba, som si pripadal ako v raji. Niečo podobné som nezažil a nečakal. Bolo pre mňa až neuveriteľnou skutočnosťou, že v podmienkach, v akých sa budova a hlavne zariadenie kancelárií s príjemnými dámami a pánmi nachádzalo som tam našiel toľko optimizmu, dobrej nálady a ochoty pomôcť. Okná cez ktoré majú vďaka nefungujúcemu tesneniu a iným anomáliam 365 dní v roku garantovaný prísun čerstvého vzduchu aj keď nechcú (v pokladni o jeho čerstvosti pomlčím, keďže sa okná nachádzali meter od páchnucich kontajnerov na smeti), ošarpané steny a nábytok, ktorý pamätá koniec druhej svetovej vojny, to všetko tvorilo kulisu, ku ktorej sa dámy a páni pracujúci v budove nehodili. Našťastie. Všetky dokumenty som mal vďaka týmto ľuďom v rukách za týždeň a po ďaľšej návšteve som odchádzal s pocitom, že sa sem už bez predsudkov a veľmi rád kedykoľvek vrátim. Ďakujem.

Adrián Báto

Adrián Báto

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Chcem žiť v slušnom, slobodnom a spravodlivom štáte. A bol by som rád keby tým štátom bolo Slovensko... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu