reklama

Pomáhať a chrániť

Patrím medzi tých vodičov, ktorí majú bláznivejšie časy so svojimi oceľovými tátošmi za sebou. Jazdím podľa pravidiel. Keď ich výnimočne poruším, tak sa väčšinou jedná iba o kozmetické prekročenia rýchlosti v dobrej viere zachovania plynulosti premávky, alebo malé pozabudnutia sa. Priznám sa, že mi lezie na nervy arogancia na cestách, a snažím sa sám ísť príkladom, v naivnej viere, že to prispeje k znormálneniu života okolo nás.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (10)

Je pravda, že auto je jedným z mála miest, kde sa dokážem vytočiť k nepríčetnosti, väčšinou práve kvôli spoluvodičom na cestách, ktorí nevšímavosťou a aroganciou ohrozujú alebo obmedzujú ostatných. Práve preto si mnohokrát poviem, ako by bolo fajn, keby som na niektorých úsekoch ciest hlavne v mestách a obciach častejšie videl pánov policajtov, ktorí by systematicky takýchto vodičov privádzali na správnu vieru.

Naozaj úprimne rád by som videl plné cesty policajtov, ktorí by pomáhali ľuďom a chránili ľudí. Neviem však či je to iba môj pocit, ale v poslednom čase policajtov síce na cestách viac vidím, ale v situáciach, kedy sa pýtam sám seba, či netreba vysvetliť čo je arogancia a čo je slušnosť práve im. Odstavené policajné autá na zákazoch zastavenia, rýchlo sa vzďaľujúce zadné svetlá policajných aút bez majákov od môjho tátoša (so zaradenou 50kou na tempomate v meste) a podobné anomálie vidím čoraz častejšie. Zlé na tom je, že si na to pomaly začínam zvykať.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Stále ma však naši páni policajti vedia prekvapiť. Naposledy to bolo pri meraní rýchlosti. Často jazdím z Bratislavy do Pezinku a naspäť. Znamená to, že Račianska ulica, Svätý Jur alebo Pezinok sú miestom, kde trávim na ceste v aute časť svojho, takmer každého dňa. Väčšinou je na spomínaných úsekoch päťdesiatka, čo dáva zmysel. Je tam veľa prechodov pre chodcov, menších či väčších križovatiek a odbočiek, takže je určite dobré z hľadiska bezpečnosti aby vodiči túto rýchlosť dodržiavali a polícia ich kontrolovala.

Napriek tomu ma jedna policajná kontrola prinútila napísať týchto pár riadkov.

Kto pozná cestu z Bratislavy do Pezinku, určite pozná cestu Svätým Jurom. Je v ňom tiež niekoľko križovatiek, svetiel, prechodov pre chodcov a za Svätým Jurom, krátky úsek cesty s povolenou deväťdesiatkou smerujúcej do Pezinka. A práve hneď za Svätým Jurom si svoju modernú, čerstvo nakúpenú meraciu techniku na malom odpočívadle rozložili páni policajti. S laserom zmeraným na posledných cca 50 metrov cesty v obci Svätý Jur smerom z Jura do Pezinka pred značkou oznamujúcou koniec obce Svätý Jur. Na tých 50 metrov, na ktorých ako na jedných z mála v Juri nie je žiadna odbočka, žiadny prechod pre chodcov, iba plynulá dvojprúdová cesta s krajnicou a kvalitnými zvodidlami. Na tých 50 metrov, na ktorých vodiči vidiac pred sebou značku koniec obce automaticky pridávajú. Či na to majú právo je iná vec. Naozaj, až po značku koniec obce je 50ka. A tak policajti merali... Podľa pravidiel cestnej premávky, oprávnene. Vyberali pokuty. Či to malo iný zmysel, je iná vec.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Tiež by som asi zaplatil, keby som nebol mal až po značku na tempomate päťdesiatku. Zaplatil a mal v hrdle horkú slinu nespravodlivosti na našich pánov policajtov, ktorí namiesto toho aby pomáhali ľuďom, degradovali svoju prácu na vyberanie istých pokút na mieste, ktoré dáva zmysel nie pre ochranu ľudí ale iba pre nich a pre plnenie plánov vyberania pokút.

Asi budem menej jazdiť autom. Skracuje mi to život. V aute stále vo mne totiž blčí z môjho pohľadu spravodlivý hnev - raz na arogantných vodičov, raz na policajtov zľahčujúcich si svoju prácu nezmyselnou buzeráciou. V žiadnom prípade však nechcem zovšeobecňovať a kydať na všetkých naokolo, pretože je pravdou, že som mal tú česť s mnohými policajtmi, ktorí boli príjemní a pragmaticky a s nadhľadom riešili problémy namiesto nezmyselného šikanovania a stretol som aj vodičov, ktorí boli slušnejší a ohľaduplnejší ako by sa to od nich podľa pravidiel cestnej premávky vyžadovalo. Stretnutia s takýmito ľuďmi, aj keď mnohokrát iba cez sklo auta, mi naopak život vždy predĺžia. Škoda že ich nie je viac...

Adrián Báto

Adrián Báto

Bloger 
  • Počet článkov:  12
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Chcem žiť v slušnom, slobodnom a spravodlivom štáte. A bol by som rád keby tým štátom bolo Slovensko... Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu