Chcem žiť v slušnom, slobodnom a spravodlivom štáte. A bol by som rád keby tým štátom bolo Slovensko... Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Na úvod musím povedať, že patrím medzi používateľov služieb spoločnosti z nadpisu, a nemal som žiadne vážnejšie výhrady k produktom ako sú internet alebo Magio TV, okrem divných zvukov, ktoré občas vychádzajú z Magio boxu.
Dnes som si vypočul z úst pani Martinákovej, kandidátky novovzniknutej strany Únia - Strana pre Slovensko na poslankyňu do NR SR zaujímavý fakt z programu strany. Únia chce ako podporu bývania pre mladé rodiny zaviesť „šrotovné" na byty.
Keď som prvýkrát sedel v aute do nádherného horského mestečka Livigno v talianskych Alpách, písal sa rok 2007. Mal som za sebou pár dní výbornej lyžovačky na Dachsteine a v rakúskom Schladmingu s kamarátom Vilom, a kým on sa musel pobrať zarábať peniaze, ja som mal to šťastie pokračovať v mojom alpskom „Ski Tour".
Spolu pre ľudí, za Slovensko. Nad takouto pred/povolebnou kombináciou asi málokto rozmýšľal. Pekne im to spolu ladí... :-)
Patrím medzi tých ľudí, ktorí si vzhľadom k nie veľmi dobrým skúsenostiam s kvalitou a dobami spotreby chladeného tovaru takmer vo všetkých obchodoch, ktoré som kedy u nás navštívil, u každého výrobku podvedome vždy skontroluje dátum spotreby predtým ako ho vloží do košíka. Bohužiaľ sa mi stále pomerne často do ruky dostane tovar, ktorého doba spotreby už dávno uplynula. Našťastie si ho neodnášam domov.
Dnes ráno som mal to potešenie (respektíve príležitosť je oveľa vhodnejšie slovo) vidieť v nemenovanej televízii krátke vystúpenie pána ministra Vážneho.
Stretnutia so štátnou správou a úradmi bývajú nielen pre mňa väčšinou bolestivé. Strata času a nervov, mnohokrát bez požadovaného výsledku alebo s výsledkom, ktorý je „tvrdo vybojovaný" a zaplatený časom.
Patrím medzi tých vodičov, ktorí majú bláznivejšie časy so svojimi oceľovými tátošmi za sebou. Jazdím podľa pravidiel. Keď ich výnimočne poruším, tak sa väčšinou jedná iba o kozmetické prekročenia rýchlosti v dobrej viere zachovania plynulosti premávky, alebo malé pozabudnutia sa. Priznám sa, že mi lezie na nervy arogancia na cestách, a snažím sa sám ísť príkladom, v naivnej viere, že to prispeje k znormálneniu života okolo nás.
Napriek tomu, že nie som veľký fanúšik tatranských služieb (iba tatranskej prírody), pred niečo viac ako týždňom som mal tú možnosť zúčastniť sa jednej veľmi zaujímavej akcie. Vo Vysokých Tatrách v tom čase prebiehala udalosť "Čisté hory". Turisti a dobrovoľníci pri nej zniesli vraj z hôr viac ako 650 kíl odpadkov.
Pred časom som si prečítal pár múdrych viet o tom ako by sme mali pomáhať nakupovaním iným ľuďom a tým pádom aj sebe prekonať krízu bez zranení a úrazov. Spotreba udržuje zamestnanosť.
Nedávno som s jedným anglickým kamarátom viedol debatu o kultúre politickej scény a korupcii v našej a ich krajinke. Vždy sa totiž rozčúlim nad tým, že napriek očividnému a dôkazmi podloženému rozkrádaniu predvádzanému národu politikmi samotnými a rovnako aj ich v úradoch a inštitúciach nasadenými pajácmi, títo naďalej môžu beztrestne existovať a dokonca im vo veľa prípadoch rastú preferencie. A národ akoby ich mal aféru od aféry radšej.
Mnohokrát som rozmýšľal o tom čím to je, že vždy keď prekročím hranice našej malej krajinky viac západným smerom, aj dnes, dvadsať rokov po „osemdesiatom deviatom“, tak mi je smutno. Napriek tomu, že za posledných dvadsať rokov sme spravili veľký krok, niekedy mám pocit, že bol tak veľký, že sme ním preskočili niekoľko elementárnych vecí, ktoré sme si mali prežiť, aby naša domovina bola miestom, kde sa cítime naozaj dobre.
